Najstarší slovenský pivovar vo Vyhniach bol založený v 15.storočí v roku 1473 rádom tempárskych rytierov a prvé pivo začali v pivovare variť mnísi. Najstarší písomný doklad o existencii pivovaru je však z roku 1524, ktorým kráľovná Mária dala mestu B. Štiavnica súhlas na varenie piva a vyhniansky pivovar sa uvádzal už ako “starý” čo dokazuje, že bol založený skôr. V priebehu 16. a 17. storočia sa menilo viacej majiteľov pivovaru, ale neúplnosť archívnych materiálov nedovoľuje zistiť bližšie osudy pivovaru. Je známe, že určitú dobu bol majiteľom olomoucký pivovarník Jan Hub, od roku 1564 patril pivovar pod mesto B. Štiavnica, v roku 1590 kúpil pivovar štiavnický valdburger Žigmund Weltzer, neskôr sa stal majetkom grófky Montechcceliovej, ktorá ho predala v roku 1630. Kedy sa dostal pivovar do majetku komorného grófa Hellenbacha nie je známe, ale po konfiškácii jeho majetku v roku 1747 sa v zozname uvádza aj pivovar, ktorý znovu získalo mesto B. Štiavnica. V tomto roku sa však pivovar stal obeťou požiaru a do roku 1765 sa výrobu nepodarilo obnoviť. Vzhľadom k veľkému dopytu po pive správa mesta sa rozhodla postaviť nový pivovar s väčšou kapacitou. Ten sa začal stavať ešte v tom istom roku a už v decembri 1767 bol vysvätený a do úplnej prevádzky bol uvedený v januári 1769 s kapacitou 100 okovov.

Po roku 1875 dávalo mesto pivovar do prenájmu a konkrétne údaje o jeho prevádzke, výrobe piva a celkovej bilancii chýbajú. V roku 1893 však pivovar znovu vyhorel a celý komplex budov zostal v zlom stave. Mesto už viac nechcelo investovať do pivovaru a predalo ho majiteľovi vyhnianskych strojární a zlievární Karolovi Kachelmanovi, ktorý sa však musel zaviazať , že pivovar nepoužije na iné účely. Kachelman postavil nové prevádzkové budovy, zmodernizoval strojové zariadenie a starý pivovar prerobil pre potreby sladovne. V tomto období pivovar zásoboval nielen okolie B.Štiavnice, ale aj blízke Pohronie. Kapacita pivovaru bola 15 000 hl piva ročne, nemohla byť však plne využitá, pretože chudobný ľud v tomto kraji si nemohol dovoliť väčšiu spotrebu tohto nápoja. V roku 1910 sa mení firemné označenie na Kachelman a spoločníci ( pribudol Oskar Kachelman a Anton Medvecký ).V tomto období sa varilo hlavne 12 stupňové pivo, ale aj 14 a 9 stupňové pivo. V roku 1914 sa už uvarilo 14 400 hl piva a výroba sa priblížila k výrobnej kapacite, I. svetová vojna však nedovolila ďalší rozmach pivovaru. Po vzniku Československej republiky sa Kachelmanovci dostali do finančných problémov, čo riešili pôžičkami až sa novým majiteľom pivovaru stala Tatrabanka.

V roku 1928 bola založená Účastinná spoločnosť Slovenské pivovary a sladovne Vyhne s akciovým kapitálom 1 milión korún v ktorej banka vlastnila až 98 % akcií.. Uskutočnila sa rýchla modernizácia pivovaru do ktorej banka vložila značné investície a už v roku 1930 sa výroba zvýšila na vyše 24 000 hl piva, hospodárska kríza začiatkom 30-tich rokov však znovu spôsobila pokles odbytu aj výroby. Okrem bežných pív sa vyrábalo aj tmavé pivo Gloria a špeciálne pivo Čierny kozel. Značné ťažkosti mal pivovar za II. svetovej vojny, keď sa vyrábal len jeden druh piva nižšej stupňovitosti a po jeho obsadení nemeckou armádou bola výroba prerušená a obnovená bola až v septembri 1945. Povojnová rekonštrukcia umožnila už v roku 1946 ročne vyrábať 50-60 000 hl piva, čo však už tiež nestačilo na zásobovanie trhu. Z toho dôvodu bolo rozhodnuté prestavať pivovar na kapacitu 200- 250 000 hl piva ročne, čo sa podarilo dokončiť až koncom 50-tich rokov.

Pivovar od znárodnenia v roku 1948 prešiel viacerými reorganizáciami a častou zmenou názvu. Do roku 1952 mal názov “Stredoslovenské pivovary a sladovne n.p.” od roku 1953 až do roku 1958 “Pohronské pivovary n.p.”, do roku 1960 potom patril pod Pivovary a sladovne n.p. Bratislava. V roku 1960 bol zaradený do podniku “Stredoslovenské pivovary n.p. Martin - závod Vyhne” a od roku 1963 pod “Stredoslovenské pivovary a sódovkárne Martin - závod Vyhne”. V tejto organizácii vydržal až do roku 1989 keď vznikol štátny podnik Pivovary a sladovne š.p. Levice - pivovar Vyhne. V roku 1991 sa majiteľom stala firma Hell s.r.o. Banská Štiavnica, ktorá sa neskôr pretransformovala na Hers s.r.o. V roku 1995 kúpil vyhniansky pivovar Eduard Rada a za uplynulé štyri roky sa uskutočnilo viacero významných modernizačných zásahov a pripravuje sa aj výstavba novej várne s kapacitou 400 000 hl za rok. V súčasnosti patrí pivovar s ročnou kapacitou 250 000 hl piva medzi stredné pivovary, ale v roku 1998 svojim ročným výstavom sa zaradil do prvej šestky najsilnejších slovenských pivovarov, prekročil hranice regiónu a prenikol aj do najväčších obchodných sietí na Slovensku.