Pivné hobby 1/ 2014

TEGESTOLÓGIA

Zdravím všetkých zberatelov a fanúšikov zberatelstva. Ako clen tohto „velkého hobby klubu ” vám chcem predstavit odbor, ktorému sa v zberatelstve venujem. Odborne sa volá tegestológia. Tento odbor sa zaoberá zbieraním pivných tácok alebo inak povedané - podpivníkov. Predpokladá sa, že pivné tácky majú pôvod už v stredovekých krcmách. Dobové fotografie ukazujú, že nádoby s pivom sa pokladali priamo na stôl a na nich sú kryty, ktoré bránili vniknutiu necistôt a hmyzu do piva. Ako prví ich používali chudobní pivári, ktorí si svoje hlinené alebo drevené nádobky zakrývali rukou alebo tým, co bolo zrovná k dispozícii. Bohatší štamgasti vlastnili medené a cínové džbánky opatrené vekom. Z ich funkcie vznikol názov Bierdeckel. Pivo, po nemecky Bier. Poklop, po nemecky Deckel. V roku 1892 získal podnikavý Sas Roberth Sputh patent, ktorý ho oprávnoval k výrobe drevených koliesok urcených ako vécko a zároven i podložka pod nádoby na pivo. Bola kruhová, jej priemer bol 107 mm a hrúbka 5 mm. Drevo bolo v krátkej dobe nahradené lisovaným papierom a prvá tácka v klasickej podobe bola na svete. Najprv bez textu, neskoršie s potlacou. Najstaršia známa papierová tácka s potlacou pochádza z roku 1906. Od roku 1903 sa vyrábajú vo velkom. Papierové tácky od zaciatku súperili s porcelánovými o priemere 126 mm, ktoré boli trvácnejšie a mohli sa používat ako úctenka na zapisovanie poctu vypitých pív. Nakoniec, naštastie pre zberatelov, zvítazil lacnejší variant. Až do roku 1945 sa vyrábali až na malé výnimky iba kruhové. Dnes sú vyrábané v rôznych velkostiach a tvaroch, prevládajú však kruhové a štvorcové. Tácky nesú názvy pív, pivovarských spolocností, reštaurácií, iných nepivných nápojov ci tabakových výrobkov a je len na samotnom zberatelovi co všetko zaradí do svojej zbierky. Vdaka tomu sa stali vdacným objektom zberatelov na celom svete. Je jedno z akého materiálu je podpivník vyrobený, každý kúsok má pre mna svoju zberatelskú hodnotu. Okrem tých velkosériových tácok priemyselných pivovarov, ktoré nájdete v každej krcme, bare alebo reštaurácii existujú aj tie menej bežné – a to z minipivovarov. Tieto podpivníky nájdete spravidla v jednom podniku, ktorý je zároven aj pivovarom a varí pivo len pre seba. Hodnotnejšie tácky sú pre mna samozrejme staršie kúsky, cím menej sa ich zachovalo, tým sú vzácnejšie. Zaujímavú kategóriu tvorí „export”. Mnohé pivovary vyvážajú svoje pivá aj do zahranicia a vyrábajú sa tam podpivníky v jazyku danej krajiny ci s vlastným dizajnom. Tie sa tažko hladajú a preto ak ich chcem do svojej zbierky musím casto kontaktovat zberatelov aj z iných krajín. Od nich sa dajú zohnat aj tácky z exotických krajín bez toho aby sme do týchto krajín cestovali – africké štáty, ázijské štáty, ci drobné ostrovné krajiny na opacnom konci sveta. Možností ako vymienat je viac. Ci už poštou alebo osobne aj na zberatelských stretnutiach, ktoré sa skoro každý mesiac pravidelne organizujú u nás po celom Slovensku. Tiež jednou z možností ako rozširujem svoju zbierku je písanie do pivovarov, i ked nie je vela tých, ktoré sú mi ochotné poslat nejaké pivné tácky. Tak ci tak, každý podpivník predstavuje urcitú cast histórie pivovaru, pivovarníctva. Každý prírastok do zbierky mi spôsobuje radost. Práve aj kvôli tomu venujem tolko casu hladaním nových kúskov. Tejto zálube sa venujem naplno od roku 2002. Zameral som sa na tácky z ceských a slovenských pivovarov. Vo svojej zbierke mám skoro 5000 podpivníkov, okrem bežných papierových podpivníkov aj drevené, plastové, korkové, plechové, ci kožené podpivníky.
( Róbert Lipnican, Klub Bystrican)